Náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

6. októbra 2021

V niekoľkých súdnych konaniach bola v poslednej dobe spoločnosti, zabezpečujúcej distribúciu plynu konečným odberateľom, priznaná náhrada škody za neoprávnený odber plynu aj napriek tomu, že v súdnom konaní nebolo možné preukázať, či a v akej výške vlastne táto škoda vznikla. Uvedené rozhodnutia nepriaznivo zasiahli viacero fyzických osôb, ktoré boli povinné uhrádzať neraz neúmerne vysoké náhrady škody. Táto dlhodobo neúnosná situácia sa už začala meniť a v súdnych sporoch je tak opätovne povinnosťou žalobcu riadne preukázať dôvodnosť a výšku ním vzneseného nároku.

neoprávnený odber plynu_Prosman a Pavlovič

V súčasnosti je na súdoch vedené pomerne veľké množstvo súdnych sporov, v ktorých sa spoločnosť zabezpečujúca distribúciu plynu do domácností konečných užívateľov (ďalej aj ako „distribútor plynu“), sporí s odberateľmi plynu o nahradenie škody spôsobenej tzv. neoprávneným odberom plynu. Nárast týchto sporov je okrem iných dôvodov zapríčinený tiež tým, že na západnom Slovensku dlhodobo pôsobila organizovaná skupina, ktorá sa špecializovala na tzv. stáčanie plynomerov na objednávku. Nakoľko skupina disponovala profesionálnym náčiním na pozmeňovanie zabezpečovacích značiek – plomb na plynomeroch, pre distribútora plynu bolo v rámci bežnej kontroly v podstate nemožné zistiť, či došlo k neoprávnenému zásahu do plynomera. K zásadnej zmene došlo vo chvíli, kedy sa polícií podarilo celé nelegálne podnikanie odhaliť a ukončiť. V rámci prehliadky vykonanej počas vyšetrovania polícia zaistila dôkladné zoznamy adries a dátumov, ktoré si páchatelia viedli. Tieto zoznamy boli následne poskytnuté distribútorovi plynu ako poškodenému. Ten na základe týchto záznamov postupne vysielal pracovníkov na jednotlivé adresy, kde často pod zámienkou bežnej kontroly dochádzalo k odoberaniu plynomerov, ktoré boli následne odosielané na znalecké preskúmanie, ktoré spravidla potvrdilo, že došlo k porušeniu plomby a jej nahradeniu falošnou plombou.

Nakoľko však distribútor plynu nemohol spoľahlivo, len na základe týchto záznamov určiť, kedy začalo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu, toto obdobie sa určilo podľa dátumu poslednej kontroly plynomera, pri ktorej ešte nebolo poškodenie zabezpečovacích prvkov zistené a časový úsek od tejto poslednej kontroly, až do dátumu odobratia plynomera a odhalenia neoprávneného odberu sa považoval za obdobie neoprávneného odberu plynu.

Súčasná právna úprava a definícia pojmu neoprávnený odber, spolu s uplatňovaním inštitútu tzv. objektívnej zodpovednosti, stavali konečných odberateľov plynu v súdnych konaniach do veľmi náročnej situácie, kedy bolo v podstate nemožné uspieť pri súdnom spore s obranou, že ste ako odberateľ plynu do Vášho plynomera nikdy nezasahovali a takýto zásah ste si ani neobjednali.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je neoprávneným odberom plynu okrem iného tiež odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené v praxi znamená, že akonáhle dôjde k porušeniu/ odstráneniu/ nahradeniu plomby, je úplne irelevantné, či konkrétny odberateľ tento zásah sám vykonal, objednal si ho, resp. či mal vôbec vedomosť, že k porušeniu zabezpečenia plynomeru došlo. Podľa tejto právnej úpravy má odberateľ zodpovedať za všetky prípadné škody spôsobené neoprávneným odberom plynu realizovaným na Vašom odbernom mieste.

O neoprávnenom zásahu do svojho plynomera mnohí odberatelia ani nemuseli vedieť a často sa o tejto skutočnosti dozvedeli až po tom, čo si distribútor plynu od nich začal vymáhať škodu spôsobenú týmto neoprávneným odberom. V súdnom konaní odberatelia spravidla argumentovali v prvom rade skutočnosťou, že si zásahu do svojho plynomera vôbec nie sú vedomí avšak všeobecné súdy tento argument nepovažovali za relevantný. Druhým častým argumentom bola námietka, že distribútor plynu nepreukázal nielen skutočnú výšku, ale dokonca ani len samotný vznik škody, ktorej náhrady sa domáha. Samotné porušenie zabezpečovacej plomby totiž neznamená, že konkrétny plynomer nezaznamenával spotrebu plynu správne, príp. že do nameraných hodnôt bolo zasahované. Súdy sa však nestotožňovali ani s druhým argumentom odberateľov a skôr sa stotožňovali s argumentáciu distribútora, ktorý si svoju povinnosť preukázať skutočný vznik škody nahrádzal a zjednodušoval tým, že hneď pristúpil k vyčísleniu tejto škody, aplikáciou vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa tejto vyhlášky možno postupovať v prípade, že na vyčíslenie škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nie je možné použiť údaje určeného meradla. Tieto údaje z dôvodu, že došlo k porušeniu plomby plynomeru v obdobných konaniach nebolo, podľa názoru distribútora, možné použiť v postate nikdy a automaticky sa tak pristupovalo k vyčíslovaniu na základe vyhlášky. V praxi to znamenalo, že sa škoda vyčíslovala na základe maximálneho odberu spotrebičov v domácnosti a predpokladanej dennej doby ich prevádzky. Výsledkom bolo spravidla vyčíslenie škody, ktorá za jeden rok neoprávneného odberu plynu dvoj až trojnásobne prevyšovala odbery namerané na danom odbernom mieste v predchádzajúcich rokoch.

Až donedávna tak boli škody, ktoré si vyčíslil distribútor plynu po zistení neoprávneného odberu často niekoľkonásobne vyššie, než priemerné spotreby daného odberateľa za predchádzajúce porovnateľné obdobia. Túto situáciu zmenil až aktuálny nález Ústavného súdu SR, ktorým došlo k zásadnému obratu a zlepšeniu postavenia odberateľov plynu v sporoch s jeho distribútorom. V tomto náleze Ústavný súd konštatoval, že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že aj vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla – teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody.

Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody sa tak ľahko vyšplhá na hodnoty, ktoré sú celkom nereálne. Keďže inštitút náhrady škody nie je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom prevádzkovateľa distribučnej siete na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným.

Najmä v dôsledku tohto nálezu Ústavného súdu majú odberatelia možnosť účinne brániť svoje práva v súdnom konaní a v prípade, ak sa skutočne dopustili neoprávneného odberu plynu a spôsobili tak dodávateľovi škodu, môžu byť súdom zaviazaní uhradiť len skutočne vzniknutú škodu a nie jednostranne určenú paušálnu náhradu tejto škody tak, ako tomu v obdobných konaniach bolo až doteraz.

Nakoľko distribútor plynu po zistení, že došlo k neoprávnenému odberu plynu vráti odberateľovi ním uhradené platby za plyn odoberaný v období neoprávneného odberu, prípadné súdne konanie len zriedka končí rozhodnutím, že odberateľ nemusí uhradiť žiadnu škodu. Odberateľ bude vždy povinný zaplatiť minimálne plyn, ktorého odber bol jeho plynomerom nameraný a za ktorý mu boli vrátené, už uhradené platby. Aj napriek tomu je ale dôležité, v prípade sporu s distribútorom plynu ohľadom náhrady škody za neoprávnený odber plynu aktívne brániť svoje práva, vďaka čomu môže byť výsledná výška škody nižšia ako pôvodne navrhovaná suma distribútorom plynu. Výsledná suma bude vždy závisieť od konkrétnych okolností daného prípadu, ako je napríklad to, či ide o prvý neoprávnený odber na danom mieste, umiestnenie plynomera (verejne prístupné miesto/oplotený pozemok), alebo predchádzajúce spotreby plynu dotknutého odberateľa.

V prípade, že sa s distribútorom plynu nedokážete dohodnúť na kompromisnom riešení celej situácie a ste tak nútený brániť svoje práva pred súdom, odporúčame zabezpečiť si právnu pomoc a zastúpenie advokátom, ktorý môže podstatným spôsobom zvýšiť Vaše šance na úspech v súdnom spore.

V prípade potreby poradenstva vo veciach energetického práva alebo vypracovania potrebnej dokumentácie, sa na nás neváhajte obrátiť.

Späť na články